S Vilom sme sa opäť stretli až za 10 dní. Zúčastnili sme sa certifikačného školenia Money S3. Vilo mal celkom dobrú náladu. Boli v aute traja. Po tom čo sme sa ‚oslovili‘, zavtipkoval: „Akú máš malú tašku.“ Nechytil som sa. „Keď si mi tú veľkú ukradol … “ Potom sme si vysvetlili, že sa navzájom nechápeme. Vilo ma nechápe, ako si môžem myslieť, že by mi tu tašku zobral a nevrátil. A ja som ho nechápal ako a prečo mi to mohol urobiť. A to ma Vilo chcel vlastne na kávu pozvať, aby sme sa o tom porozprávali …
Čo sa stalo? Kedy som zistil že nemám počítač?
Spomienky ožívajú – kde mam počítač?
Krištáľova guľa a svetlo do tmy
Vedel som že to bude veľmi dlhý deň.
Tešil som sa na krásne prostredie a gurmánsku kuchyňu hotela Horal vo Veľkých Karlovicích. Prostredie poznám iba zvonku. Všetko naokolo pôsobí veľmi príjemne. Stretli sa tam starí aj noví známi. Všetci boli pripravený na certifikačné testy a overenie svojich vedomostí. Každý sa chcel podeliť o svoje skúsenosti, problémy a ich riešenia.
Menu nesklamalo. 🙂 Moja pani doktorka by zdvihla varovný prst… Dal som si z tých švédskych stolov také menšie porcie. Ale zo všetkého..
Bol som rozhodnutý venovať sa kolegom, workšopom, prezentáciám a novinkám. Rozprávať sa s Vilom o čomkoľvek, by bolo zbytočné. S odstupom času by mi počítač už aj tak nemohol vrátiť. Musí hrať dotknutého už až do konca.
Nikdy sa neprizná.
A má pravdu! Nikto mu nič nedokáže. Policajti to odložia ako „páchateľ neznámy“ a dosť. Ani ja netvrdím, na 100%, že mi Vilo ukradol tašku s počítačom. Iba som vylúčil všetky ostatné možnosti, ako a kde som mohol prísť o počítač!
Mohlo by to byť aj takto
Vilo mi omylom vyložil tašku z auta. V okamihu keď som sa stratil za zákrutou a Jana nasadala do auta si Vilo uvedomil že má aj moju tašku. No a kým som zavolal tak už bol na ceste za babami a že ma ešte chvíľu ponaťahuje. Nech je väčšia sranda. Možno sa zľakol keď som volal od policajtov a overoval či ju nenašiel po príchode domov. Možno ju už nemal a možno to takto vôbec nebolo. Všetko je to len jedna zo štyroch – piatich možností.
Ponaučenie na záver
Poučil som sa. Toto bol môj prvý a verím že aj posledný ukradnutý počítač. Uvedomil som si pár jednoduchých vecí a prišiel som aj na niektoré úplne nové.
- Dr. House mal pravdu. Všetci klamú. A tí čo tvrdia že neklamu, klamú najviac.
- Dávaj si pozor na svoje veci. Je lepšie ich skontrolovať 10x ako 1x o ne prísť.
- Nebuď dôverčivý! (na tomto budem dlho pracovať.. )
- Príležitosť robí zlodeja.
- Najcennejšia je tá skúsenosť, ktorú zažiješ na vlastnej koži. Ale niekedy aj zbytočne drahá a nepríjemná!
- Windows 10 nie je to pravé orechové na bezproblémovú prácu.
- Ideme ďalej a všetko je odpustené. Ale už neverím …
PS: Všetky mená, miesta firmy aj udalosti v tejto minisérii – sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami,firmami alebo ľuďmi je čisto náhodná a nepravdepodobná.